Elena Engelová
Chlap v dome
Sú situácie, kedy sa chlap v dome javí ako užitočný tvor.
Som jedna z mnohých, čo denne stretávate na uliciach... Zoznam autorových rubrík: len tak, o mne, boľačky, moje kuriózne choroby, Súkromné, Nezaradené
Je dosť možné, že mi hrabe, ale ak to tak je, chcem zostať už navždy šibnutá, cítim sa v tom skvele.
Neviem, či zimy už nie sú, čo bývali. Nepamätám sa. Som z nížiny a naše zimy neboli o zasnežených stráňach a zimných radovánkach. Najbližší kopec bola kalvária a tam sme mali vyslovený zákaz. Aby sme si krky nedolámali. A tak nám sane slúžili len na to, aby sme sa navzájom ťahali po ulici.
Môjmu autu dozrel čas na STKáčku. Pravdupovediac, netušila som, o čom to je, ale keď treba, tak treba.
Neznášam domáce práce. Umývanie riadu, upratovanie, utieranie prachu, vysávanie...a neznášam bordel okolo seba. Že by paradox? Je to možné, no súvisí to spolu.
Keď telefón zazvonil druhý krát a pán XY bol zvedavý, prečo mi to tak dlho trvá, načisto som podľahla panike. Kľúč od auta buď zožral pes, alebo skončil v smetiach. Nie a nie ho nájsť.
Zistila som, že v autoškole ma vôbec nepripravili a život s autom. Že je to darmožráč, to som tušila, ale že mi bude robiť psie kusy, na to prichádzam priebežne, ako sa pomaly zbližujeme.
Dnes už viem, že móda je jeden obrovský biznis. Ale kedysi som si naivne myslela, že to, čo práve „letí“ sa vyvíja tak akosi prirodzene. Že ktosi začal nosiť twisťáky a ostatní sa po ňom „opičili“. Až twisťáky zaplavili celú zemeguľu. Potom ich plynule nahradili rúry, následne vytlačené mrkváčmi , až sa dlhodobo usadili v našich šatníkoch bedráče. Vôbec ma nenapadlo, že to funguje ináč. Že zasadne tým ľudí a rozhodnú, že toto a toto sa bude nosiť budúcu sezónu. Takéto farby, vzory, účesy...
Deti sú vraj kruté. Vedia si navzájom veľmi ubližovať. No ja si to nemyslím. Tých naozaj zákerných je málo a takému mláďaťu buď niečo chýba, alebo má čohosi nadbytok. Deti len tresnú svoju pravdu na rovinu, bez ohľadu na to, čo to spôsobí.
Podchvíľou narazím na článok, z ktorého mi padá sánka. Ako minule. Dieťa terorizuje celú školu, od spolužiakov cez učiteľov po upratovačky, školníka a kuchárky.
Ak ste sama, ak vám manžel zdupkal za mladšou a už vás nebaví chodiť po svete ako rozvedená, jednoducho si nájdite iného. Je to možno ľahšie, ako si myslíte.
„Anča, máš nakrivo štráfik" Anča sa natočila chrbtom k výkladu a hlavu zvrtla až neprirodzene dozadu, ako sova, aby sa v ňom videla. Potom si navlhčila dlane a posúvala nimi pančuchy na nohách, až bol štráfik stopercentne rovný. Potom si ešte skrytá za kamošku nenápadne podvihla sukňu a zapla štrimpflu o podväzkový pás. „Stále sa to odopína dokelu..." a obe zmizli v cukrárni na rohu.
Začínam starnúť, vynárajú sa mi spomienky na detstvo, ale nebránim sa im, ovlažujú mi dušu a zjemňujú ostrosť súčasnosti, ktorá je momentálne dosť neúnosná. Stačí málo a prichádza spomienka, občas len na porovnanie s tým, čo práve vidím a prežívam.
Moja mama bola vždy veľmi tučná. Respektíve celý svoj dospelý život. Pokúšala sa nám síce nahovoriť, že za slobodna mala taký tenký pás, že je ho otec občiahol rukami, ale otec taká ručiská nemal, bol to umelec, krásne maľoval. Je možné, že mala aj nejaký pás, pri troch bratoch sa jej toho z jedla asi veľa neušlo, ale ja si ho nepamätám.
Stala sa mi taká zvláštna vec. Pri prehadzovaní písomností natrafila som na veľký modrý zošit. Písmo v ňom bolo moje, aj prvé riadky som spoznávala, ale ostatné stránky boli pre mňa zaujímavým prekvapením. Zápisky skoro desať rokov staré odkrývali predomnou prežívanie z tej doby zachytené ľahkým perom a tak vzdialeno-blízke, až som mala pocit, že som ich prežila vo sne.
Milujem čokoládu. Určite v tom nie som sama. Jednoducho, keď sa mi dostane do rúk nejaká kvalitná, neodolateľne dobrá, bez zábran ju zjem kompletne celú. Našťastie to nie je často, pretože na vidieku kvalitu nezoženiete.
Na dvere mi zaklopala kamarátka. Hneď ako som ju uvidela, pochopila som, že je zle. "Opustil ma manžel" vyblafla skôr, než si sadla "Prišiel jeho čas. Zistil, že je mladý a krásny a že si zaslúži lepší život, ako doposiaľ. Zbalil si veci, viagru a Coregu a pobral sa užiť si svoju labutiu pieseň s pani dokonalou. Stáva sa to a zdá sa že je to u mužov po päťdesiatke úplne bežné. Chlapi vymreli s generáciou môjho otca a naše matky vychovali bačkory. Ale nečakala som, že sa to stane mne"
Veľký pes sa postavil a začal sa naťahovať. Predné laby tak, že zadok nechal vystrčený dohora a zadné pekne jednu po druhej, akoby nimi striedavo ukazoval na búdu za ním. Nakoniec natiahol krk k nebu a zívol.