Poriadok - neporiadok

Autor: Elena Engelová | 25.6.2014 o 17:46 | (upravené 13.7.2014 o 18:07) Karma článku: 5,48 | Prečítané:  379x

Neznášam domáce práce. Umývanie riadu, upratovanie, utieranie prachu, vysávanie...a neznášam bordel okolo seba. Že by paradox? Je to možné, no súvisí to spolu.

Funguje to nasledovne. Rozhodnem sa niečo robiť, no predtým si potrebujem vytvoriť príjemné pracovné prostredie. Preladím sa na debordelizáciu, vyhrniem rukávy a začnem lietať po dome. Veci už majú konečne svoje miesto, tak len triedim a umiestňujem. Dovolím si tvrdiť, že som schopná za dve hodinky urobiť z obytného priestoru ukážkový interiér.

S potešením sa pustím do práce. A keďže neviem, čo  budem potrebovať, naznášam si všetko, čo cestou nájdem na stôl. Porozkladám to okolo seba, chvíľu sa pekne hrám, no potom, dôsledkom toho neprirodzeného  výkonu, čo predchádzal týmto príjemným chvíľam, som tak unavená, že prácu odkladám „na zajtra“. Zajtra mi do toho ako na potvoru niečo vlezie, pozajtra už neviem, čo som vlastne chcela robiť a popozajtra je už z toho bordel. Nastupuje nepríjemný pocit, vadí mi kopa vecí tu, ďalšia tam a tak mi nezostane nič iné, ako to zas upratať. Neporiadok totiž spôsobuje brajgel aj v mojej hlave a to je horšie.

Niekedy je ale upratovanie pre mňa nadľudskou námahou a vtedy viem, že niečo nie je v poriadku. Že musím ísť na to opačne. Najprv nazrieť do svojho vnútra. Ale to je už iná téma.

Upratovanie pred tvorením mi pripomína detstvo. Keď sme sa stretli na pieskovisku a dohodli, že si postavíme nejaký hrad a budeme sa hrať na princezné a rytierov. Začali sme budovať, kopať a stavať. Zababraní od piesku až po uši a ani sme si nevšimli, že slnko už zachádza. Až keď naše matky, hlboko vyklonené z okien zborovo vrieskali „domóóóv“ a každá priradila k pokriku meno svojej ratolesti, uvedomili sme si, že dnes z nás princezné nebudú. Definitívne to pokazil najväčší zbabelec, ktorý uveril že „no počkaj, ako ty dostaneš, keď ťa budem musieť ešte raz volať“ zdupkal prvý. Spôsobil tým hromadný odchod z ihriska. Museli sme to nechať na zajtra, no zajtra sme sa, ako obvykle, bavili už úplne ináč.

Takto sa hrávam často. Upracem, vybudujem a idem spať. Ale občas to robím aj naopak. Kašlem na bordel a pracujem, hrám sa. A potom sa nesmierne teším, a aj keď to u mňa vyzerá ako v hniezde puberťáka, cítim sa byť šťastná.

Neviem, či budem mať niekedy doma tak čisto, že sa bude dať jesť z podlahy, ale povedzme si úprimne, kto by okrem mojich psov a mravcov mal chuť stolovať na zemi? Ale jedno viem určite, že si ten pracovný bordel tak skoro neprestanem robiť a že uprednostním verziu najprv práca a potom...upratovanie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?