Vyfúkla mi ho nejaká baletka. Viem, že to nie je z hľadiska dnešnej spoločenskej situácie dôležité, ale keď si pomyslím, že som už mohla byť takmer prvou dámou...
K politike sa nebudem vyjadrovať, moja mama mi povedala, že tomu nerozumiem, tak sa odvtedy toho držím a dôverujem všetkým tým, ktorí tomu rozumejú lepšie. Počnúc štvrtou cenovou kategóriou, až po analytikov. Politikom nedôverujem, lebo si myslím, že si z nás robia prdel.
Keď niekto povie, že je hrdý na Slovákov, že vedia vyžiť aj z mála, takže keď bude zle, tak prežijú, to považujem za krutý žart. Má byť zle? Toto sľubuje kandidát na hlavu štátu?
Priznám sa, že nesledujem televíziu, nepočúvam rozhlas, púšťam si muziku a občas nejaké filmy. A budem tak robiť aj naďalej, lebo keď občas omylom niečo zazriem, mám pocit, že som spadla z mesiaca. Panoptikum plastikových figurín, porno herci, zúfalci, ktorí si myslia, že keď zmiznú z obrazovky, prestanú existovať, kultúrna bieda.
Občas sa mi donesie, ako to funguje v bežnom svete, ako má pár ľudí kúpené Slovensko a túžim sa na ten mesiac zas vrátiť. A tak si radšej zoberiem motyčku a zaleziem na záhradku, alebo sadnem k stroju a pracujem, aby som prehlušila myšlienku na to, že môžem čokoľvek ovplyvniť. Mama mala pravdu, nerozumiem tomu a ani to nepochopím.