S chrobákom na veterinu

Autor: Elena Engelová | 3.3.2014 o 18:33 | (upravené 7.3.2014 o 16:53) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  150x

Papuče som si nachystala do polohy stoj spojný, aby som mohla do nich hneď nastúpiť, keď sa v noci moje dve beštie rozhodnú ísť von, zachrániť ma pred nebezpečnými ježkami a imaginárnymi votrelcami. Beštie sú feny bradáča melého a aj keď sa cez deň javí, že nemajú ani štipku energie, v noci zrejme frčia na mesačné svetlo. Takže scenár: psi písk, ja papuče, dvere, psi von, o chvíľu štek, psi dnu, papuče dolu, posteľ...blázon, ja viem.

Prečítala som si pár stránok z akejsi knihy, čo ležala na stolíku, ale obsah mi zostal neznámy, lebo mozog som mala v tom čase už vypnutý. Fungoval len udržiavací režim na báze natrénovaných akcií: beštie, záchod, hlt čaju, návrat do pelechu a to všetko potme. Občas sa niečo zvrtne, ako vtedy, keď som ako námesačná s predpaženými rukami mierila na záchod a otvorené dvere si to namierili medzi moje ruky rovno do čela. To je ale zanedbateľný úraz oproti tomu, ktorý sa mi stal v tú noc.

S pocitom, že som nakŕmila tou literatúrou aj svoju dušu, uložila som sa spať. V polospáku som zacítila, že sa mi po tvári niečo potuluje. Inštinktívne som si jednu vlepila a ešte som si na dôvažok dlaňou onoho tvora natrela na líce. Zaspala by som určite znovu, keby mi zrazu v uchu nezačal na plné pecky hrať orchester, konkrétne skladbu pre bicie. Vyšlo mi z toho, že tvora som fackou neusmrtila a že ten sa rozhodol skryť do bezpečia môjho orgánu sluchu. A znelo to, akoby tam začal robiť poriadok.

Okamžite som vyletela z postele a utekala pre baterku. Na ten rámus sa prebudil manžel a našiel ma v kuchyni, ako si svietim baterkou do ucha. Bola som presvedčená, že hmyz ide za svetlom. Tento nie. Bol slepý. Manžel len s namáhou spracovával informáciu o tom, čo sa deje, ale potom priložil ruku k dielu. Rozhodli sme sa tvora vytopiť. Najprv vlažnú vodu dnu o potom vyskackať, ako na kúpalisku, von. Zbytočne, hmyz bol pavec. Slepý plavec.

Na rad prišiel detský olej. Ten už vyskákať nešlo. Trochu sa ma chytala panika, čo ak ohluchnem? Ale radšej hluchá, ako s orchestom. V uchu po čase nastal kľud. No do rána som nezaspala.

Ráno som začala rozmýšľať, ako naložiť s touto situáciou. A keď som prišla do práce, svitlo mi. Hneď vedľa je veterinárna ordinácia. Tak som tam bez ostychu zašla, nech mi nazrú do zvukovodu, či sa mi tam niečo neplaví naložené v oleji a ak áno, nech mi to vytiahnu. Veterinárka ma ubezpečila, že nevidí žiadne nožičky, ani tykadielka a že nie je čo riešiť.

Absurdnosť sitácie mi došla až vtedy, keď som kamarátke rozprávala skrátenú verziu, že mi do ucha vliezol hmyz a že som s tým išla k zverolekárovi. Pre istotu som začala spávať so šatkou na hlave.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?